Neurčité, určité a nulové členy v angličtine – a, an, the

Členy sú niečo, čo našim poslucháčom približuje podstatné meno, o ktorom hovoríme. Používajú sa takmer pred každým podstatným menom v jednotnom tvare (okrem výnimiek, ale o tých neskôr). V slovenčine členy nemáme, možno preto nám robia také problémy; možno vás však poteší, že si ich mýlia ľudia prakticky všetkých úrovní angličtiny. Rozhodne dáva zmysel venovať im trochu pozornosti, pretože mnoho vtipov v anglicky dabovaných filmoch a seriáloch využíva slovné hračky práve s členmi.

Čo anglické členy vyjadrujú a ich použitie

Začnem na prvý pohľad nelogicky od konca, ale myslím, že potom ľahšie pochopíte ďalší výklad. Členy musia byť vždy pred podstatnými menami jednotného čísla (okrem výnimiek). Ak náš poslucháč doteraz nevie o veci, o ktorej hovoríte, použijete neurčitý člen (a alebo an). Prečo? Pretože o danej veci nikdy nepočul, je to preňho niečo neurčité. Tým, že poviete a alebo an mu ju priblížite. V nasledujúcej konverzácii sa k nej potom môžete vrátiť pomocou určitého člena the.

Keď si to rozoberieme podrobne:

• a restaurant v prvej vete hovorí nášmu poslucháčovi Dávaj pozor, hovorím o reštaurácii, ktorú nepoznáš..
• The food na začiatku druhej vety vyjadruje Išla som sa do reštaurácie najesť, to si snáď pochopila. Bavíme sa stále o tej jednej reštaurácii. Takže keď teraz spomínam jedlo s určitým členom the, malo by ti dôjsť, že hovorím o jedle, ktoré som si tam objednala.
• the restaurant potom hovorí Teraz používam určitý člen the, pretože je to tá istá reštaurácia, o ktorej som ti hovorila v predchádzajúcej vete..

V slovenčine by ste známemu pravdepodobne povedali „Boli sme včera v reštaurácii, mali to tam celkom dobré.“. Všimnite si toho to v druhej vete. Okrem atmosféry a obsluhy tým zahŕňame aj jedlo – a to je presne the food v našom príklade. A teraz sa pozrieme na konkrétne členy bližšie.

Neurčité členy a, an (indefinite articles)

Použitie sme si objasnili v predchádzajúcej sekcii, tak už len stručne. Ak chcem poslucháčovi povedať o novej veci/mieste/povolaní… (skrátka podstatnom mene), používam a alebo an. Ktorý z nich závisí na vyslovovanej počiatočnej hláske nasledujúceho slová:

• a sa používa, ak nasledujúce slovo vyslovujeme so spoluhláskou na začiatku: a car, a book, a table.
• an sa používa pre samohlásky: an orange, an apple, an hour.

Pozor na slová začínajúce na H

Záleží totiž na tom, či sa H vyslovuje alebo nie. Ak nie, musíte použiť an. Najčastejšie narazíte na chytáky:

• an hour (vyslovené ako aurh)
• an honor (anrh)
• a history (his-th-rhy)

Pomnožné podstatné mená

U pomnožných podstatných mien (ice, light) môžeme člen nahradiť pomocou some (nejaký, trochu).

Alebo použiť ne-pomnožnú verziu podstatného mena. Napr. zamenime ľad (ice) za kocku ľadu (ice cube).

Určitý člen the (definite article)

Určité členy obmedzujú podstatné mená na jednu konkrétnu vec. Na rozdiel od neurčitého člena sa dá použiť aj pre množné a pomnožné podstatné mená. V reči opäť rozlišujeme prvú vyslovovanú hlásku nasledujúceho slova:

• the, vyslovuje sa /ðə/. Pripravte sa na vyslovenie D, uvoľnite ústa a vyslovte ho. Ak nasledujúce slovo začína na spoluhlásku, použijete túto verziu the
• the, vyslovuje sa /ði/. Vyslovte mäkké D vyššie a pridajte zaň í. Používa sa pre samohlásky.

Členy a prídavné mená

Bez ohľadu na počet prídavných mien sa pri určení člena riadite len prvou hláskou slova, ktoré nasleduje za členom.

Nulový člen (zero article)

V niektorých prípadoch je správne člen úplne vynechať. Vo všeobecnosti ide o situácie, keď je dané podstatné meno veľmi všeobecné označenie alebo jediná vec na svete a nedá sa zameniť s ničím iným. Naschvál si všimnite, že pred zvýraznenými podstatnými menami nie je žiadny člen:

Záver

Tento výpočet nie je úplný, napr. geografické názvy sú kapitola sama o sebe. Ako som písal v článku Ako sa učiť nové slovíčka, aj tu platí – čítajte čo najviac. Podvedome si zapamätáte, kde ste člen videli a kde nie.